Pod úkrytom hmly

15. 12. 2020 – Michal Bučo (Archaia) Aleš Hoch (MVJ)

Ako vzniklo samotné mesto? Čo sa dialo v priestore dnešného Karlovho námestia a priľahlých ulíc pred jeho založením? To boli jedny zo základných otázok, ktoré sme si pokladali na začiatku výskumu. Zatiaľ čo Třebíč postupne zahaľovali jesenné hmly, my sme odhaľovali jej tajomstvá.

Za zásadné je možné považovať zistenie, že antropogenné vrstvy z 12. až 1. pol. 13. storočia nachádzame po celej dĺžke dnešného námestia (osa V-Z). Výrazná kumulácia artefaktov, objektov či konštrukcií sa však nachádza v jeho západnej časti, teda bližšie ku kláštoru (predovšetkým priestor pred radnicou a ústie ulice Hasskova).Tu bola doposiaľ odkrytá batéria potravinárskych pecí, rady kolových jám a jamiek po nadzemných konštrukciách (hospodárske stavby, ohrady, ploty aj.) a ojedinele, aj zahĺbené objekty neznámej funkcie, z nich jeden obsahoval artefakt v podobe parohového kopáče. K ďalším zajímaným nálezom, mimo početné keramické fragmenty a zvieracie kosti, náleží i neveľký súbor artefaktov zo zliatin olova (krúžok s otvorom, kužeľovitý artefakt s otvorom, zliatky aj.). Tieto predmety bývajú interpretované rôzne, jedna z navrhovaných možností ich využití avšak spadá do i oblasti obchodu a výmeny, čomu by prítomnosť v mieste trhovej osady ležiacej na diaľkovej trase v blízkosti významného kláštora určite nijak neodporovala.

Na základe viacerých indícii sa zdá, že súčasná plocha námestia predstavovala akúsi hospodársko-agrárnu časť osídlenia, ktorá mohla nadväzovať na sídelnú štruktúru pokračujúcu ďalej západným smerom (na autobusové nástupište). V preskúmanej ploche sme totižto doposiaľ preukázateľne nenarazili na doklad trvalých obydlí, i keď niektoré situácie naznačujú možnú prítomnosť reliktov hlinených podláh, a tím pádom i pôvodnú prítomnosť nadzemných drevených konštrukcii (zrubové apod.). Výskum bude pokračovať i na budúci rok a my dúfame, že prinesie ďalšie spresnenie doterajších poznatkov.