Počiatky stredoveku na predmestiach (Bratislavská 84)

Pre poznanie historického vývoja mesta sú pre náš veľmi dôležité aj predmestia. Práve tu žili a pracovali remeselníci, ktorí boli pre chod mesta životne dôležitý.

V tomto smere sú pre nás opäť dôležité výsledky výskumu na ploche pod budúcim bytovým komplexom Pekárenský dům (brnenská spoločnosti DOMOPLAN).

Počiatky slovanského osídlenia na Brnensku sú datovateľné už do 6. storočia (sporadické osídlenie bolo zachytené v Pisárkách, Dornychu, Medlánkách a pri stavbe univerzitného kampusu v Bohunicích) Charakteristická je pre nich keramika tzv. pražského typu a sídliská zo zahĺbenými zemnicami s krbom v rohu. Výzdobné prvky a sídlisková štruktúra si zachovávajú svoju štruktúru avšak čiastočne sa transformujú ďalej do starohradištného obdobia. Dekoratívne zdobenie keramiky je prepracovanejšie a zaberá väčšiu časť plochy nádoby.

V tomto týždni sa nám podarilo zachytiť práve objekt, s malým ohniskom a kolovými jamkami, ktorý obsahoval zlomky hrncovitej nádoby s vlnicovitou výzdobou.
Typologicky a dekoratívne zodpovedá starohradištnej keramike. Na základe tvaru a dispozície je možné tento objekt interpretovať ako neobytnú polozemnicu (dochované rozmery nepresahujú 2,5 m). Bol však porušený novovekým tehlovým suterénom a celkový pôdorys môžeme len predpokladať. Okrem uvedených zlomkov hrncovitej nádoby (ktorej kuželovito zrezaný okraj sa objavuje až v neskoršej fáze staršej doby hradištnej), bola vo výplni objektu aj časť keramiky s dierkovanou výzdobou, ktorá však nie je pre toto obdobie typická. Pre potvrdenie čo najpresnejšieho datovania a interpretácie bude konkrétna situácia podrobená ďalšiemu bádaniu, mimo iného aj vyhodnoteniu analýz C-14 a vzoriek na makrozvyšky.

V období vzniku mestskej aglomerácie je pre nás skúmané územie akási terra inkognita. Pôvodná osada Cejl (na počiatku známa ako osada Ponava, je zmienená v písomných prameňoch už počiatkom 14. storočia), nezasahovala až tohto miesta, teda existoval tu medzi priestor medzi osadou Cejl a Zábrdovickým kláštorom (V roku 1209 bola zriadená kanónia premonštrátov v Zábrdovicích). Je otázne či sa však v blízkosti nenachádzala práve osada Zábrdovice (založená 1237), na ktorú sa pri výskumoch v okolí kláštora nepodarilo naraziť. Nie je totižto vylúčiteľné, že sa pôvodne nachádzala na pokračovaní ulici Cejl medzi križovatkami s ulicami Francozská a Tkalcovská, podobne ako je vyobrazená na stabilnom katastri zo začiatku 20. storočia.

Výskumom sa nám však podarilo dokázať, že ani v tomto období nebol tento priestor prázdny.

Okrem niekoľkých nálezov keramiky, to bolo aj pyrotechnologické zariadenie, ktoré mohlo slúžiť technickým potrebám. Výpal stien je totižto príliš vytvrdený na to aby slúžilo ako potravinárska pec. Zatiaľ sa nám nepodarilo objaviť nepodarky keramiky ani zbytky po metalurgickej činnosti. Keramické zlomky zo zásypu pece nám však pomohli datovať objekt do prvej polovice 13. storočia. Dokumentovaná je doposiaľ len v polovičnom profile, pretože jej druhá polovica leží nešťastne v blízkosti ochranného pásma vysokého napätia. Dokopaná bude teda po preložke vedenia. Dúfame, že nám odhalí svoje tajomstvá.

To, že sa nám ako doklad osídlenia v tejto oblasti sa nám podarilo zachytiť práve pec nie je prekvapujúce. Profesie, ktoré pracovali s ohňom sa pre nebezpečenstvo požiaru vykonávali mimo mestských hradieb. Veríme, že postupom času nám výskum odhalí ďalšie časti do skladačky stredovekých predmestí.

Zdroje:
PROCHÁZKA R.- WIHODA M.- ZAPLETALOVÁ D.2011: V raném středověku.In. Dějiny Brna 1. Od pravěku k rannému středověku, edt. R. Procházka, 95-136. Brno: Archiv města Brna.
JORDÁNKOVÁ H. 2002: Brněnská předměstí Cejl a Radlas - stručné dějiny do poloviny 17. století. In. Brno v minulosti a dnes : sborník příspěvků k dějinám a výstavbě Brna / Brno : Magistrát města Brna, 2002
KUČA K. 2000 Brno Vývoj města, předměstí a připojených vesnic. Praha-Brno: Baset
Za konzultáciu ďakujem Mgr. Jakubovi Benechovi