Třebíč – Jejkovská Brána

Vďaka Múzeu Vysočiny v Jihlave sme sa mohli aj my, Archaia Brno dostať do stredovekej Třebíče. Do mesta sme vstúpili práve Brnenskou (Jejkovskou bránou). Začiatkom tohto mesiaca sa totižto začali prvé výkopové práce, ktoré budú nadväzovať na postupnú kompletnú rekonštrukciu Karlovho námestia. Líniový výkop parovodu na ulici Jejkovská brána,  odhalil prvé chýbajúce diely stredovekého obrazu mesta (Obr.č. 1). 

Aby sme mali predstavu o historickom vývoji celkového urbanizmu, musíme sa vrátiť do jeho počiatkov. Jedným z najdôležitejších aspektov mesta je poloha.  Samotný benedikínský kláštor bol založený na hraniciach Moravy a Čiech, ako spojovací prvok (hranice brnenského a znojemnského údelu), upevňovaný starými i novovznikajúcimi obchodnými cestami (cesta z Brna na južných Čiech)  Na fungovanie centra, ktoré (opäť vďaka svojej polohe) nesplňovalo len náboženskú funkciu, bolo potrebné hospodársko-obchodné zázemie. Klérum samotné podporovalo vznik trhovej osady, pretože umožňovala výmenu poľnohospodárskych produktov za remeselné výrobky.  Pre udržanie tejto funkcie, muselo mať vybudovaný dostatočný obranný systém. Právo trhu nebolo teda jednoznačným prvkom protourbanizmu, ak sídlo zároveň neposkytovalo možnosť jeho bezpečného rozvoja. Príkladom môže slúžiť Pravlov s colnicou či Kojatín, ktorých trhovú funkciu prevzala práve bezpečnejšia Třebíč či Ivančice. 

Najstaršia písomná zmienka o Trebíči ako meste pochádza z roku 1277, kedy opát kláštora oceňuje zásluhy mešťana Hermana povolaného naspäť z cudzej zeme, upomína v nej ďalej, že jeho dom sa stáva radničným. Historici ho na základe rozboru tejto listiny považujú za lokátora. I keď založenie samotné nie je doposiaľ priamo potvrdené písomnými prameňmi, na základe viacerých indícii sa uvažuje po polovici 13. storočia. Staršie nálezy zachytené v starom meste sa teda považujú za predlokačné. 

V skúmanom výkope sme zachytili  niekoľko úrovní štetových vrstiev, vymedzených kultúrnymi vrstvami mestského charakteru. V najspodnejšej z nich, priamo naviazanej na podložie, boli badateľné relikty vozových koľají (Obr.č.2). Nášľapová vrstva obsahovala sporadické keramické nálezy rámcovo datované do prvej polovice 13. storočia. Vrstvy z toho obdobia boli zachytené približne do polovice ulice, pričom väčšia koncentrácia bola v jej východnej časti.

 Dôležitým zistením súčastného výskumu je však vývoj fortifikácie mesta. V priestore bývalej mestskej brány sa podarilo zachytiť základy staršej stavby, ktorá môže odkazovať na privilegium margrófa Karla z roku 1335. Píše v ňom o nutnosti vystavať hradby. Predmetná štruktúra by mohla byť súčasťou toho opevnenia.  V súčasnom výkope bol odhalený južný líc stavby, ohradený dvoma kolovými jamkami (základa lešenia?) (Obr.č.3, Obr.č.1–fialová). Dúfajme, že pokračovanie zachytíme v susednom líniovom výkope.  

Približne 2 metre západne bol zachytený relikt brány, so zalícovaním na na severnej strane (Obr.č.4, Obr.č.1- zelená). Pokračovanie stavby sa teda očakáva južne. Pri vyhodnocovaní vzťahu týchto dvoch štruktúr budú potrebné dalšie archeologické zistenia so zameraním sa na plánované líniové výkopy. Súčastné poznatky nám totižto nedovoľujú presne datovať stavby, kedže materiál (keramika) môže byť vzájomne kontaminovaný mladšími zásahmi. 

Okrem základov brány sa niekoľko metrov na východ ukázal aj mestský obranný múr. (Obr.č.5, Obr.č.1-červená). Na základe nálezov z jeho výkopu bolo možné jeho výstavbu rámcovo zaradiť do 15. storočia. V písomných prameňoch sa teda môžeme odvolať na privilegium Ladislava Pohrobka z roku 1454 v ktorom dovoluje: „Město věžemi a zdmi obehnati.“ Vo východnej časti naň nadväzuje relikt mostového pilieru, ktorý prelína priekopu o širke viac ako 6 metrov. Pravdepobne sa napájal na protilahlé murivo (Obr.č.6, Obr.č.1-modrá) Zásyp tvorí neskorenesačná vrstva  do ktorej je zapustená baroková vápenná jama. Obsahovala zaujímavý nález kachlice (Obr.č.7) Po vyčistení a analýze dvoch mincových nominálov objavených v tomto priestore, budeme pracovať s podrobnejším určením zánikového horizontu priekopy. Vo východnej časti líniového výkopu sa nám podarilo zachytiť hrotitú priekopu (Obr.č.8, Obr.č.1- svetlo modrá) , zo zásypom s polovice 15. až začiatku 16 storočia (Obr.č.9 –10). Na základe jednotného zásypu (fragmenty jednotlivých nádob sa nachádzali v rôznych úrovniach) je možné domnievať sa, že bola zasypaná náhle. Historicky udalosť možno spojiť s dobitím mesta Matyášom Korvínom v roku 1468. Zaujímavá je aj vrstva kamenia v zásype, ktorá mohla  byť pôvodne súčasťou valu doplüjúceho priekopu. Zo spodných vrstiev boli odobrané vzorky na makrozvyšky. Táto analýza nám dopomôže k zisteniu, či bola priekopa využívaná dlhodobejšie, alebo slúžila svůjmu účelu len krátkodobí čas (Uhorský útok?)

Ako nepriamy dôkaz o dobití mesta Matyášom Korvínom, môže slúžit aj stratigrafia vrstiev západnej (vnútornej) časti opevnenia  Medzi nášlapovými vrtsvami je totižto badatelná vápenná vrtsva. Dokazuje, že hradba bola opravovaná po polovici 15 storočia (Obr.č.11)  Střelkova kronika spísaná v 16-tom storočí popisuje, že mesto bolo tak zničené, až dokonca prestalo na niekolko rokov existovať.

Mesto sa opäť podarilo vybudovať, zostali nám len kusé zmienky o udalostiach dávno minulých. Spomienky zostali ušlapané časom, schované pod dlažbou a asfaltom. Našou prácou je zachytit ich skôr než sa navždy rozplynú a zachovať ich pre ďaľšie generácie. 

Zdroje: R. Fisher, E. Nováčková a J. Uhlíř. 2004: Třebíč Dejiny města I. Blok: Třebíč, 13-81.

V. Razim, 2019:  Středověká opevnění čerským  měst. 3 díl. Katalog Morava a Slezko. NPU, Praha, 348-50